Tu chcem písať o Obíkovi a o mne.Novinky, zážitky, pocity, úspechy aj neúspechy, radosti každodenného života, ale aj výnimočných chvíľ. O tom, čo nám život nadelil, dal, ponúkol a zobral. O tom, čo sa nám podarilo, čo sme dokázali, čo sme pokazili. Rozmýšľať ako ďalej, napraviť pokazené, vylepšiť hotové a budovať lepšie.
Komentáre
Prehľad komentárov
Mačacia reštaurácia v Devíne sa mi pekne rozbieha. Už mám stálych štamgastov, občasných návštevníkov a stále prichádzajú nové tváre.Najprv som uvažovala nad jedálnym lístkom, ale našťastie moji hostia sú nižšej cenovej skupiny a bezdomovci.
Mačka.
(Jana, 27. 12. 2009 10:58)Spokojne sme sa prežrali sviatkami. Dostala som dva dary, pravú aj ľavú topánku.V robote som začala kŕmiť malé, vychudnuté,divoké mača. Zo samej vďačnosti mi zožralo aj mäso a salám spoza okna.Na večeru priviedlo do novej reštaurácie celú rodinu a všetkých známych z Devína.Nebola som pripravená na taký nápor hostí a niektorým sa neušlo.Z pomsty mi robili spoločnosť celú noc.Náháňali sa, bili, mraučali a roztrhali vrece s odpadkami.Vždy som tvrdila, že každý dobrý skutok je náležite odmenený.
Hanba.
(Jana, 25. 12. 2009 19:50)Za tieto dva dni som zožrala toľko,že menšej dedine v Afrike by to stačilo na niekoľko mesiacov...
Vražebné chúťky.
(Jana, 23. 12. 2009 16:56)Pred hodinou som písala do návštevnej knihy Dane Richtrovej, že Bruno je za mňa v práci aby som mohla v kľude navariť.Ale to by nesmel mať pri sebe telefón. Už päť krát volal či som do toho dala to a či tam hento a tamto. Ešte, že sa nedá vraždiť cez telefón.
Génius.
(Jana, 21. 12. 2009 8:35)Niekedy sa človek čuduje, či je to vôbec možné. Jedna naša známa chovala kozy a v zime, aby im nezmrzla voda, tak im do nej nasypala soľ.Kozy začínali zdochýnať od smädu a ona celá nešťastná mi volala, čo má robiť. Tak som jej povedala nech im tam naleje Fridex, výsledok bude rovnaký: Voda nezamrzne a kozy po ňom tiež zdochnú.
VIANOCE.
(Jana, 19. 12. 2009 19:39)Snehu nám nakydalo ako zadarmo. To tak býva, keď potom netúžite, je toho veľa a zadarmo. V lete vody teraz snehu. Ďakujeme za prvé priania a PF -ky. Keď mi to Juro vysvetlí tak ich dám na našu stránku. S Mojim IQ (intenzitou kvokania) mi to treba vysvetľovať ako trochu inteligentnejšiemu Nemeckému ovčiakovi, pomaly s trpezlivosťou a cvik stále opakovať.
Mrkva.
(Jana, 17. 12. 2009 14:06)Boro priniesol tri vrecia mrkvy, a tá je tak obrovská, že keď som jednu hodila morčaťu tak sú 1:1,no mrkva je trochu väčšia.Morča sedí v kúte a z hrôzou gúľa očami, čo to je a bojí sa ju žrať. Pol vreca som rozhádzala po výbehu a kone ju zas žerú štýlom:Nikomu inému, iba sebe samému. Ale aj: Hamty, hamty, nech mám viac jak tamtý.
Vajcia.
(Jana, 15. 12. 2009 10:53)Zas sa mi niečo podarilo!Dala som variť zemiaky v šupke na cesto a hodila som k nim uvariť aj vajcia na pomazánku.Pichám nožom do vajca a čudujem sa aké sú tie zemiaky tvrdé.Moja šikovnosť nemá páru.
Fotky
(Jana, 14. 12. 2009 19:23)Vďaka zlým poveternostným podmienkam( mrzne jak sprosté) som pridala pár foto do albumov, bez ladu a skladu, do radu a ... pozrite...nenadávajte, keď ste sa tam nenašli...atď...
Mikuláš.
(Jana, 12. 12. 2009 15:49)
Zas sme boli voziť Mikuláša a vylučovacou metódou sme z koní vybrali Arabelu.Deti zas nesklamali.Najradšej mám deti okolo troch rokov. Keď sa ich opýtate,či už sa vozili na koni majú dva druhy odpovedí:"To bolo dáááávno."(To sú pamätníci)alebo:"Keď som bol malý."(To sú starci)Arabela to zvládla v pohode, iba keď sme čakali na začiatok z nudy zožrala všetky inzeráty nalepené na zdravotnom stredisku.
Zahraničný budíček.
(Jana, 11. 12. 2009 10:22)Hneď po ránu sme mali budíček z Prahy, Dr.Pokornú, prišla začipovať Playboya DS.To DS je Dalibor Skladan,ale ja ho s radosťou volám Playboy z Dunajskej Stredy.
Inzerát.
(Jana, 9. 12. 2009 8:38)Inzeráty za komunistov sa mohli podávať iba s občianskym preukazom.Neviem, či dôvodom nebol môj kamarát. Keď obsadili Rusi Afganistan dal do novín inzerát: Darujem dvoch afgánskych chrtov a dal tam telefónne číslo ruského veľvyslanectva.
Čiapka.
(Jana, 8. 12. 2009 19:39)Už o tom pochybujem,či sme všetci zdraví. Bruno sa hrabe v skrinke na chodbe a keď som sa ho opýtala, čo hľadá tak povedal:Tú čiapku, čo bola deravá, už keď som ju našiel.Aspoň, že nám chutí.
Nobelova cena.
(Jana, 8. 12. 2009 15:17)Bruno sa napriek pesimistickým prognózam horoskopu obliekol a išiel von niečo robiť.Chcela som ešte upratať chodbu a kúpeľku čo by ma posunulo minimálne do pozície kandidáta na Nobelovu cenu za upratovanie.Tešila som sa predčasne. Nobelova cena nebude. Bruno je chvíľu vonku a už vykrikuje:Jani,kde je vŕtačka, poď mi podržať dosku,nedoleješ vodu koňom.Idem sa obliesť a ako by povedali na Morave robiť" devčicu k ruce."Ale ináč sme všetci zdraví.
Kuchyňa.
(Jana, 8. 12. 2009 12:08)Upratala som kuchyňu!!! Nečudujte sa, že o tom píšem,bol tam taký neporiadok, že to v pohode môžem vyhlásiť za "Čin roka."a ešte som musela obchádzať a prekračovať poverčivého chlapa mávajúceho horoskopom.
Horoskop.
(Jana, 8. 12. 2009 11:24)Ráno mal Bruno v horoskope, že si má oddýchnuť a nepreháňať to s prácou.Od rána sa povaľuje a zavadzia v kuchyni.Stavím sa, že si noviny s horoskopom dobre schoval,aby ich mohol príležitostne vyťahovať a mal sa na čo vyhovoriť.
Meteorit.
(Jana, 7. 12. 2009 10:48)Bruno pozeral rozprávku o Klinčekovi, ako našli žeravý meteorit a zohriali si s ním vodu na kúpanie.Už viem prečo sa mu tak páčila. Do vane chodí len pod bičom a niekedy mi to pripadá, že čaká na ten meteorit, aby si zohrial vodu.
Muráň.
(Jana, 6. 12. 2009 13:20)Vandre na Muráni vždy boli neskutočné. Jedno leto sme zliezli na koňoch na nákupy do dediny. Obchod bol zatvorený a na ňom nápis"Základné životné potreby dostanete kúpiť na Národnom výbore." Tam predávali: chleba, bryndzu, Marsky, pivo a rum".Odvtedy viem, aké sú základné životné potreby.
Ankety.
(Jana, 3. 12. 2009 8:31)Privyrábam si ako každú zimu anketami.Rozhádzali nás po meste a mňa vyhodili pred nemocnicou,aby som otravovala ľudí.Prišiel tam bezdomovec so zlomenou nohou a päť ďaľších ako doprovod. Vypoklonkovali ich z čakárne asi kvôli smradu.Hneď som to využila a urobila s nimi ankety. Bola som asi jediná, ktorá robila s bezdomovcami anketu na pevnú telefónnu linku.Zapadla som do kolektívu,lebo keď ich prišla zavolať sestrička, jeden mi vrazil do ruky cigaretu "Na dofajči."
Spomienka.
(Jana, 1. 12. 2009 17:30)Od rána musím myslieť na Miládku, hlavne ako sme sa tir bláznivé baby vybrali na boxerský tábor do Českého Krumlova. Na starej 1203-ke vyradenej sanitke, z ktorej sme iba vyhádzali lehátka a natreli ju na modro so šiestimi psami a kopou batožiny/Táňa si brala 25 párov bielych ponožiek do lesa/Vyrazili sme ráno a obedovali v Brne, lebo auto verné svojej povesti sa stále kazilo. V Brne sme museli zliesť z diaľnice, lebo sme nešli rýchlejšie ako štyridsať, zablúdili, zapadli v kukurici.Nešla mi tam zaradiť jednička a tak Milada visela zvonku na dverách a šlapala na brzdu,a ja som skúšala spojku a zaradiť. Keď sme sa po hodine vyhrabali z kukurice tak sme zistili, že sme išli dobre.Keď sme pred desiatou večer dorazili do Krumlova a v malej hospode sa pýtali na cestu, všetci vyšli von a neverili, že sme na tom prišli z Bratislavy.Čakali sme, že si budú pýtať autogramy.Na tábore bolo ako vždy fantasticky, pozdravujem Jardu Sedláka.Iba raz psy ako skákali vyhodili rýchlosť /ručná brzda samozrejme nefungovala/ a spustili auto dolu kopcom a rozbili predok.Roky sa ma ľudia pýtali, kde som nabúrala a nikto mi neveril, že nabúrali psy.
Reštaurácia.
(Jana, 30. 12. 2009 12:33)