Choď na obsah Choď na menu
 


Tu chcem písať o Obíkovi a o mne.Novinky, zážitky, pocity, úspechy aj neúspechy, radosti každodenného života, ale aj výnimočných chvíľ. O tom, čo nám život nadelil, dal, ponúkol a zobral. O tom, čo sa nám podarilo, čo sme dokázali, čo sme pokazili. Rozmýšľať ako ďalej, napraviť pokazené, vylepšiť hotové a budovať lepšie.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Snehuje.

(Jana, 28. 1. 2010 9:21)

Veľa,viac, ešte viac a v kuse.Stále sa hovorí o globálnom otepľovaní, len do Devínskej túto zimu nedorazilo. Dala som návrh, že sneh budem baliť a posielať do Kanady na olympiádu, tam ho majú nedostatok, no vyskytli sa technické problémy(málo krabíc).

V rýchlosti...

(Jana, 27. 1. 2010 12:04)

Nemám už čas sedieť pri počítači, tak len v skratke:zima, nový kôň,budú šteňatá,auto neštartuje,málo peňazí, veľa roboty.

Rebrá

( Jana, 25. 1. 2010 7:46)

Už začnem veriť horoskopom. V jednom som mala,že si mám dávať tento rok pozor na úrazy a hneď v januári som si tak narazila rebrá, že nemôžem ani dýchať.No dýchanie ešte ako tak zvládam, ale zakašlať alebo si kýchnuť to je o život.Čakám, kedy ma vyhlásia čestným členom Zväzu invalidov.

Iduška.

(Jana, 21. 1. 2010 11:19)

Keď spomínam na ľudí nesmiem zabudnúť na Idušku.Pán Alkér jej nadával:"Ida, ty si debil." Ona mu na to:"Pán Alkér ja mám na to papier, že som na hlavu, ukážte mi vy papier, že ste zdravý."

Orechy.

(Jana, 20. 1. 2010 9:29)

Máme tri druhy orechov.1.na dvore:výborné.2.na konci záhrady:neviditeľné(vždy ich pozbiera dvojnohá škodná).3. vo výbehu:nerozbitné.

Rasťo.

(Jana, 20. 1. 2010 9:04)

zvaný Gapa.Bol stajníkom v Lamači a zo zásady vyhnojoval v župane a v papučiach.Do obchodu zas chodil v starom koženom kabáte a klobúku. Veselo kradol a predavačky sa báli niečo mu povedať.Pri pulte s údeninami sa zvodne usmial na predavačku a tá si pohľadom rýchlo skontrolovala únikovú trasu do skladu."Dajte mi zo metrík tej točenej."Večer zjedol ostatným všetko z chladničky a keď frflali, tak ponúkal točenú.Nakladal si neuveriteľné fúriky hnoja s ktorými potom neprešiel cez dvere.Nedávno som ho stretla, bol ostrihaný, vyobliekaný a voňavý.Už to nebol Gapa, už to bol iba Rasťo.

Nákup.

(Jana, 18. 1. 2010 17:52)

Bruno potreboval podkováky, tak som sa s ním zviezla do obchodu a kúpila žonglovací bič.Ten názov biča vznikol hrozne dávno. Po revolúcii sa na aute zabil spolumajiteľ jednej stajne/vynikajúci človek a výborný drezúrny jazdec/a majiteľ asi 17 tich koní.Niektoré z jeho koní kúpil taký zbohatnutý človek,ale úplný laik.Všetci dostali fialové ohlávky,aby ich poznal vo výbehu.Chcel ešte dokúpiť konské veci a stiahol kamaráta do obchodu.Bernart ho v aute upozornil nech je ticho pýtať bude on.No nestihli ani otvoriť dvere na obchode a pán spustil:Prosím si žonglovačku,stupačky,triangel a sedadlo a vysokým kohútikom.

Diéta

(Jana, 18. 1. 2010 16:30)

Dorobila som sto plynových kilometrov, dalo by sa to nazvať aj exkurzia po pivniciach v Devínskej.Človek pri tom všeličo počuje, vidí aj cíti.Jedna babka mala plnú kuchyňu hrncov poukladaných po zemi a v každom sa nachádzali nejaké zvyšky v rôznom štádiu rozkladu a plesnivosti.V živote som nevidela toľko hrncov pokope.Preliezla som všetky druhy schodov, rebríkov, sťahovala dedkovi nábytok,opravovala bránu,preliezala plot,tlačila auto a iné pridružené činnosti.Výborné na tom je, že som aspoň schudla vianočné hriechy.

Plyn.

(Jana, 14. 1. 2010 16:24)

Brigádujem a opisujem plyn,Pripomenulo mi to poštárske časy.Keď som nastúpila na poštu zastupovala som kolegu a vozila poštu aj na bytovky a ubytovne pri automobilke. Bývajú tam aj slušní ľudia ale aj galérka.Bolo to cez prázdniny tak ma miestne deti čakávali a hádzali poštu do schránok a ja som si v pohode vybavila rekomandá.V jednej bráne ma zastavil pán predstavil sa a poprosil,aby som u nich nezvonila iba klopala, že jeho žena v noci pracuje a potrebuje sa vyspať.Detí sa pýtam, čo robí. Tie sa začali krútiť, uškŕňať a jeden hovorí"Kurvu!Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.

Zima.

(Jana, 13. 1. 2010 9:09)

Ako v ruskom filme.Podobnú som už zažila a jednou z našich úloh v práci bolo odpisovanie údajov z meteorologickej búdky. Odomknúť ju v tom mraze v rukaviciach nešlo, bez rukavíc sme primrzli k zámku a keď sa nám to podarilo, teplomery boli zamrznuté a nečitateľné.Tak sme "odpisovali" od stola v bunke štýlom "Jarka, čo myslí, koľko je stupňou?"Zima jak sviňa, napíš mínus 20. Vietor?" Fúka viac ako včera, napíš 6."Vlhkosť? Opíš to čo sme napísali včera.Štatistika je proste presné sčítanie nepresných čísiel.

Klamstvo.

(Jana, 11. 1. 2010 19:15)

Včera mi klamal kamarát, viacmenej sa vyhováral, ale bolo také okaté,srandovné,prekukovateľné. O nič dôležité nešlo. Bol presne ako ten Rus, ktorému dali pomaranč a spýtali sa ho, či ich majú doma. Povedal:Hocikoľko" a zjedol ho aj so šupkou.

Slovenskí Chip and Dales.

(Jana, 9. 1. 2010 13:07)

V lete v práci asi mesiac robila partia armovačov. Piati chalani jeden krajší ako druhý. Keď som prišla do práce sadla som si do chládku pod žeriav , kochala sa a samozrejme sme do seba náležite rýpali.Jeden večer sa ponúkali,že mi nechajú Ivana na nočnú.Tak som sa ich hneď opýtala, či mu je smutno za mamou.

Ľubietová

(Jana, 7. 1. 2010 19:46)

Keď som bola prvý krát v Ľubietovej, dorazili sme asi o deviatej večer, Bruno ma zoznámil s mamou a ťahal aspoň na jedno pivo, kým zavrú. No stihli sme toho veľa,na záver kúpili červené víno.Do tretej ráno všetci sme sedeli na schodoch a hovorím Brunovej mame:"Už poznám Ľubietovú, horná krčma, dolná krčma, klub aj vináreň"Vyčítavo(zo srandy) sa na mňa pozrela, že sme neboli na návšteve v kostole.Nestihli sme, tam už bola záverečná.

Kasíno.

(Jana, 5. 1. 2010 8:39)

Milujem Borisa Filana jeho humor, knihy a texty piesní. Sám hovorí, že pre Elán píše texty o tom akí sme a pre Hammela, akí by sme chceli byť.Po revolúcii znovu otvorili kasíno v Redute a Julom Satinským odtiaľ vysielali.Prevádzkarka ich poprosila nech urobia vo vysielaní nenápadnú reklamu.Satinský hneď začal:Tu v Redute o poschodie vyžšie môj prastrýko Ferdinand prehral všetky peniaze a potom sa zastrelil.Prevádzkarka na chvíľu odpadla.

Zdeno.

(Jana, 3. 1. 2010 19:51)

Dala som vylízať tanier kocúrovi.Bruno nesúhlasne krútil hlavou. No čo, keď nemám umývačku, tak mám aspoň umymačku.

Hurá

(Jana, 3. 1. 2010 19:12)

konečne nám skončili brušné sviatky.Indiani by ich určite volali Dni plného brucha.Po dvoch dňoch som dorazila z práce a cítim sa doma ako na návšteve.Postavila som sa na váhu a horko ťažko zaplakala a ešte horšie zahrašila.V rámci vypľňania času v práci/ už som natrela všetky cajchy, opravila a zašila všetky deky, prečítala denne dve knihy/som začala hrať hry na mobile.Som talent, po troch dňoch intenzívneho tréningu som postúpila z levelu 0 na level 1.

Omyl.

(Jana, 1. 1. 2010 19:04)

Mám nový telefón. V práci som zisťovala, čo všetko dokáže. No skôr, čo s ním dokážem ja.Napísala som Brunovi SMS nech sa ozve a obrázok s množstvom srdiečok,ktorý mal byť príloha, som pre istotu poslala bývalému kolegovi z pošty.

Vysvetlenie.

(Jana, 1. 1. 2010 11:06)

Dostala som SMS od jednej slečny, že v Obíkovom pôvode nenašla žiadneho Bukefala. Bukefal bol kôň Alexandra Veľkého, ktorý sa bál vlastného tieňa. Obík sa okrem vlastného tieňa bojí aj všetkého ostatného.

Silvester.

(Jana, 1. 1. 2010 6:55)

Človek mieni a Jeremy mení. Boli sme pozvaní na Silvestra ale Jeremy, čím má viac rokov, tým je hysterickejší z pirátov. Tak sme zostali doma a robili Jeremymu spoločnosť.Kone si z pirátov nič nerobili aj Bukefalov potomok Obík iba mierne fučal.

Najlepší priateľ.

(Jana, 30. 12. 2009 19:41)

Nech si hovorí, kto chce, čo chce najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ.(Dúfam, že toto kone a psy nebudú čítať, aby neprišli o ilúzie)


« predchádzajúci

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17

následující »